www.pedro.osoba.cz

Domestikácia

Skôr ako človek kone skrotil, panoval medzi nimi vzťah lovca a koristi. Je mnoho dokladov o tom, že v poslednej dobe ľadovej boli stáda divokých koní pre pravekých ľudí zdrojom obživy. Obľúbenou loveckou taktikou bolo zaháňanie skupiny zvierat na útes, aby sa pádom dole zabili. Potvrdzujú to mnohé vrstvy konských kostí nachádzajúcich sa na mnohých miestach vo Francúzsku, napríklad v okolí Lascaux a Solutré.

Za skrotenie koňa pravdepodobne vďačíme kočovným kmeňom Árijcov, ktoré putovali po stepiach medzi Čiernym a Kaspickým morom. Súčasne s najväčšou pravdepodobnosťou dochádzalo ku zdomácneniu koňa aj inde, napr. na Arabskom polostrove, v Alpách, či Pyrenejskom polostrove. Skrotenie koňa malo rýdzo praktické príčiny. V drsných stepných podmienkach boli práve kone v porovnaní s inými zvieratami (napr. so sobmi, ktoré síce boli ľahko ovládateľné, ale museli ísť ďaleko za potravou) vo výhode pri hľadaní potravy. Pôvodne sa kone chovali v polodivokých stádach. Ich mäso slúžilo na potravu, z koží sa zhotovovali stany a odev, trus sa sušil na kúrenie. Kobyly poskytovali mlieko, z ktorého sa kvasením pripravoval kumys, ľahko opojný nápoj kočovníkov. Časom sa pri kočovaní začali kľudnejšie zvieratá využívať na dopravu domáceho vybavenia. Prirodzene ľudia sa skoro naučili na koňoch jazdiť a tak si uľahčili prácu pri stáde. Ešte dnes sa tak chovajú stáda koní v niektorých ázijských častiach, kde je kôň i pre ľudí dvadsiateho prvého storočia životne dôležitý.

Domestikácia psa.
Pes patrí do čelade psovitých šeliem loviacich vo svorke. Zdomácnený pes je známy pod menom canis familiaris.Ďalšími členmi tejto čelade sú vlci, líšky, kojoti, šakaly a divo loviace psy. Mnohí z nich sa podobajú na psy, iné sú zas veľmi odlišní. Všetci majú však niečo spoločné - dlhé, úzke hlavy s dlhými čeľusťami pnými zubov.

Na základe objavov posledných skamenelín sa predpokladá, že domestikácia psov sa začala na Strednom východe pred 10 - 35 tisícami rokov. Niektorí vedci sú presvedčení, že prvými zdomácnenými psami boli zdochlinami živiace sa vlky, žijúce na smetiskách popri ľudských obydliach. Iní si zas myslia, že k prvému kontaktu medzi človekom a vlkom došlo, keď pračlovek lovil tieto zvieratá pre potravu a ich štenatá si vzal na vykŕmenie. Neskôr priniesli toto zviera zo sebou do Európy putujúce skupiny homo sapiensa. Podobné prisťahovanie sa mohlo uskutočniť aj v Austrálii, kam človek priviedol predka Dinga. Zdomácnený pes sa rýchlo rozšíril po celom svete okrem Antarktídy.

Domestikácia prasaťa
Premena divokého prasaťa na prasa domáce, ktoré poznáme dnes, sa v ľudskej histórii odohrala minimálne sedemkrát na celom svete. Taký je výsledok výskumu britských vedcov. Porovnávali genetické informácie chovaných prasiat s ich divokými príbuznými. Ukázalo sa, že domestikácia prasaťa sa odohrala v strednej Európe, Taliansku, Indii, Juhovýchodnej Ázii a ázijských ostrovov, a to nezávisle od seba. Úplne prvýkrát sa divoké prasa zmenilo na domáce asi pred 9 000 rokmi niekde na území súčasného Turecka. Doteraz vedci predpokladali, že domáce prasa vzniklo na jednom mieste a ľudia ho postupne rozšírili po celom svete. Teraz sa ukázalo, že na mnohých miestach si ľudia sami skrotili divoké prasce. Napríklad, všetky európske krochkáče sú potomkami nejakého dávneho pradiviaka.

 

Zvýšování návštěvnosti, propagace, internetová reklama zdarma 100% Unique Free Traffic Exchange System Nejlepší Online Hry na Internetu Vítejte

Pageranky.info - Začněte vydělávat na pageranku!